Exkurzia do Múzea holokaustu v Seredi

Keď nám pani učiteľka oznámila, že pôjdeme na exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi, úprimne som nevedela, čo presne mám čakať. Myslela som si, že to bude „len“ ďalšie múzeum. Ale už po prvých minútach som pochopila, že toto nebude obyčajná prehliadka, ale zážitok, ktorý človeku zostane v hlave aj v srdci.

Hneď pri vstupe nás privítal sprievodca, ktorý rozprával tak pútavo, že sme ani nedýchali. Prechádzali sme miestami, kde kedysi stáli baraky pracovného a koncentračného tábora. Bolo zvláštne uvedomiť si, že na tom istom mieste žili ľudia, ktorí nemali istotu ďalšieho dňa. Najsilnejší moment pre mňa bol, keď sme videli osobné predmety detí a rodín, ktoré boli deportované. Malé topánočky, listy, fotografie… Zrazu to neboli „dejiny“, ale skutoční ľudia, ktorí mali sny, rodiny, kamarátov – presne ako my.

Dozvedeli sme sa aj to, že tábor v Seredi bol jediný svojho druhu na Slovensku a že odtiaľ odchádzali transporty počas vojny. Mnohé informácie sme už poznali z hodín dejepisu, ale tu sme ich videli „naživo“, takže sa nám to lepšie predstavovalo. Na konci exkurzie sme si všetci uvedomili, že história nie je len o dátumoch, ale o tom, aby sme sa z nej poučili. Aby sa podobné veci už nikdy nestali. Exkurzia bola zaujímavá a poučná. Odchádzali sme s tým, že je dôležité vedieť, čo sa v minulosti stalo, aby sa podobné veci už neopakovali.

Izabella Šedivá, I.Z